Gāo Shān Chá

Gāo Shān Chá je súhrnné označenie pre čaje pestované vo vysokohorských oblastiach. Termín “Gāo Shān” (高山) v čínštine doslova znamená “vysoká hora” alebo “vysokohorské pásmo”. Používa sa na opis čajov vypestovaných vo významných nadmorských výškach, zvyčajne od 1000 m n. m. a vyššie, hoci presná definícia výšky sa môže v jednotlivých regiónoch a u rôznych producentov líšiť.

Základné charakteristiky Gāo Shān Chá:

• Vysokohorský pôvod: Kľúčovou charakteristikou Gāo Shān Chá je jeho pôvod vo vysokých polohách. Nadmorská výška pestovania je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim kvalitu a vlastnosti čaju.
• Jedinečný terroir: Vysokohorské oblasti ponúkajú osobité klimatické a pôdne podmienky, ktoré priaznivo vplývajú na rast čajových kríkov. Patria sem chladnejšie podnebie, časté hmly, intenzívne slnečné žiarenie, dobrá drenáž a minerálne bohatá pôda.
• Pomalý rast: Vo vysokých polohách rastú čajové kríky pomalšie v dôsledku chladnejšej klímy. Tento pomalý rast podporuje koncentráciu aromatických zlúčenín, aminokyselín a ďalších prospešných látok v čajových lístkoch.
• Jemná a aromatická chuť: Gāo Shān Chá sa často vyznačuje jemnejšou, mäkšou a osviežujúcejšou chuťou než čaj dopestovaný v nižších polohách. Môže mať kvetinový, ovocný alebo bylinkový charakter, často s príjemnou sladkosťou a ľahkou trpkosťou.
• Vylepšená textúra a doznievanie: Vysokohorský čaj má často hladšiu, hodvábnu textúru a dlhšie, osviežujúce doznievanie.
• Obmedzená produkcia a prémiovosť: Vysokohorské oblasti sú často ťažšie prístupné a majú obmedzené plochy na pestovanie čaju. To v kombinácii s vysokou kvalitou robí Gāo Shān Chá často vzácnejším a prémiovým produktom.

Faktory vysokohorského prostredia ovplyvňujúce kvalitu Gāo Shān Chá:

• Klíma:
  • Chladné teploty: Nižšie teploty vo vysokých polohách spomaľujú metabolizmus čajovníka, čo vedie k hromadeniu aminokyselín (napr. L‑teanín, zodpovedný za sladkosť a umami) a znižovaniu obsahu horkých katechínov.
  • Hmly a vlhkosť: Časté hmly a vysoká vlhkosť vo vysokých polohách zabezpečujú čajovníkom stálu vlahu a chránia ich pred nadmerným slnečným žiarením. Hmla tiež podporuje tvorbu aminokyselín.
  • Veľké teplotné výkyvy (deň/noc): Značné kolísanie teplôt medzi dňom a nocou v horách môže takisto prispievať k hromadeniu aromatických látok v čajových lístkoch.
• Slnečné žiarenie:
  • Intenzívne, ale rozptýlené slnko: Vo veľkých nadmorských výškach sú slnečné lúče intenzívnejšie, ale hmly a oblaky často svetlo rozptyľujú, čím vznikajú podmienky rozptýleného osvetlenia. Táto kombinácia podporuje fotosyntézu a vývoj aromatických zlúčenín, no zároveň chráni listy pred prehriatím a zdrsnením.
• Pôda:
  • Dobrá drenáž: Horské svahy poskytujú prirodzenú drenáž, čo je dôležité pre zdravie koreňov a predchádzanie zamokreniu.
  • Bohatá na minerály: Horské pôdy sú často bohaté na minerály a stopové prvky, ktoré čajovníky absorbujú a ktoré ovplyvňujú chuť a arómu čaju.
  • Organické látky: Vysokohorské pôdy sú často bohaté na organickú hmotu vďaka rozkladu opadaného lístia a pomalej mineralizácii, čo prispieva k úrodnosti pôdy.
• Vzduch:
  • Čistý vzduch: Vysokohorské oblasti sa zvyčajne vyznačujú čistým, neznečisteným vzduchom, čo tiež pozitívne vplýva na kvalitu čaju.

Regióny produkcie Gāo Shān Chá:

Gāo Shān Chá sa produkuje v rôznych horských oblastiach sveta, no mimoriadne známy je v Ázii, najmä:

• Taiwan: Taiwanský Gāo Shān Chá je vysoko cenený. Medzi najznámejšie vysokohorské regióny Taiwanu patria:
  • Alishan (阿里山): Jeden z najznámejších regiónov Gāo Shān Chá. Čaj Alishan sa vyznačuje kvetinovou arómou, maslovou textúrou a dlhým doznievaním.
  • Lishan (梨山): Najvyššie položený čajový región Taiwanu. Čaj Lishan je oceňovaný pre svoju jemnú chuť a arómu.
  • Yushan (玉山): Leží v okolí hory Yushan (Nefritová hora), najvyššej hory Taiwanu.
  • Shanlinxi (杉林溪): Ďalší známy vysokohorský región.
  • Qilaishan (奇萊山): Čaj z regiónu Qilaishan.
• Čína:
  • Wuyishan (武夷山): Hoci je Wuyishan známy svojimi skalnými oolongmi (Yan Cha), niektoré vysokohorské časti Wuyishanu takisto produkujú Gāo Shān Chá.
  • Huangshan (黄山): Pohorie Huangshan, kde sa pestuje slávny zelený čaj Huangshan Maofeng, možno tiež považovať za vysokohorský región.
  • Emeishan (峨眉山): Hora Emeishan v provincii Sichuan, kde sa produkuje zelený čaj Emei Xueya, je tiež vysokohorským regiónom.
  • Yunnan (云南): Provincia Yunnan, najmä horské oblasti ako Bulangshan a Yiwushan, kde sa vyrába pu‑erh a ďalšie druhy čaju, možno tiež považovať za regióny Gāo Shān Chá.
• India:
  • Darjeeling: Darjeeling v Himalájach, známy svojimi vysokohorskými čajovými plantážami, produkuje čaj, ktorý možno podľa mnohých kritérií zaradiť medzi Gāo Shān Chá.
  • Nilgiri: Modré hory Nilgiri v južnej Indii tiež produkujú vysokohorský čaj.
• Nepál: Vysokohorské oblasti Nepálu susediace s Darjeelingom produkujú čaj podobný Gāo Shān Chá.
• Vietnam: Severné horské oblasti Vietnamu.
• Japonsko: Niektoré vysokohorské čajové záhrady v Japonsku, hoci sa termín “Gāo Shān Chá” v Japonsku bežne nepoužíva, no koncept vysokohorského čaju existuje.

Typy čaju vyrábané ako Gāo Shān Chá:

Gāo Shān Chá nie je samostatným typom čaju, ale skôr kategóriou založenou na mieste pestovania. Ako Gāo Shān Chá možno klasifikovať rôzne typy čaju vypestovaného vo vysokej nadmorskej výške. Najčastejšie typy čaju produkované ako Gāo Shān Chá:

• Oolong: Taiwanské Gāo Shān Oolongy sú najznámejšie a najcennejšie. Oolongy mimoriadne dobre odrážajú vlastnosti terroiru a vysokohorské prostredie im dodáva osobitý charakter.
• Zelený čaj: Vo vysokých polohách sa vyrába vynikajúci zelený čaj, ktorý môže byť jemnejší a sladší než zelený čaj z rovinatých oblastí. Napríklad vysokohorský zelený čaj Longjing alebo Biluochun.
• Biely čaj: Vo vysokých polohách možno produkovať aj biely čaj, napríklad Bai Mudan alebo Yinzhen, hoci je to menej rozšírené.
• Čierny čaj: Niektoré vysokohorské regióny, ako Darjeeling, produkujú čierny čaj, ktorý možno v širšom zmysle tiež klasifikovať ako Gāo Shān Chá.

Ako identifikovať a vyberať Gāo Shān Chá:

• Pôvod: Venujte pozornosť regiónu pôvodu. Hľadajte čaje zo známych vysokohorských oblastí, ako Alishan, Lishan, Darjeeling atď. Informácie o pôvode by mali byť uvedené na obale alebo v popise čaju.
• Opis chuti a arómy: Hľadajte opisy zdôrazňujúce jemnú, kvetinovú, ovocnú, sladkú chuť a vôňu. Slová “osviežujúci”, “hladký”, “čistý” môžu takisto naznačovať Gāo Shān Chá.
• Cena: Gāo Shān Chá je spravidla drahší než čaj pestovaný na rovine, vzhľadom na náročnejšiu výrobu a vysokú kvalitu. Podozrivo nízka cena pri čaji deklarovanom ako “Gāo Shān Chá” môže byť znakom falzifikátu alebo nízkej kvality.
• Vzhľad (orientačne): Vzhľad sa môže líšiť v závislosti od typu čaju. Pri kvalitných oolongoch môže byť skrútenie pevné a úhľadné. Pri zelených čajoch môže byť lístok jemný a celistvý. Vzhľad však nie je rozhodujúcim faktorom.
• Degustácia: Najlepším spôsobom, ako overiť kvalitu Gāo Shān Chá, je ochutnať ho. Všímajte si chuť, arómu, textúru a doznievanie. Gāo Shān Chá by mal byť vyvážený, harmonický a príjemný.
• Povesť predajcu: Nakupujte Gāo Shān Chá od spoľahlivých predajcov špecializujúcich sa na kvalitný čaj. Môžu vám poskytnúť podrobnejšie informácie o pôvode a kvalite čaju.

Príprava a vychutnávanie Gāo Shān Chá:

• Kvalita vody: Používajte mäkkú, filtrovanú vodu.
• Teplota vody: Teplota vody závisí od typu Gāo Shān Chá. Pri zelených čajoch – nižšia teplota (75–85 °C), pri oolongoch – vyššia (85–95 °C). Biely čaj sa tiež pripravuje pri nižšej teplote.
• Nádoba: Na prípravu možno použiť gaiwan, čajník z yixingskej hliny, porcelánovú alebo sklenenú nádobu.
• Množstvo čaju: Použite primerané množstvo čaju, aby sa chuť nepresýtila. Zvyčajne 3–5 gramov na 150–200 ml vody.
• Čas lúhovania: Prvé lúhovanie by malo byť krátke (15–30 sekúnd), ďalšie lúhovania možno postupne predlžovať. Gāo Shān Chá často dobre znáša viacero nálevov.
• Vychutnávajte vôňu a chuť: Pite čaj pomaly a vychutnávajte si jeho jemnú arómu, subtílnu chuť a osviežujúce doznievanie.

Na záver:

Gāo Shān Chá nie je len obyčajný čaj; je odrazom jedinečných vysokohorských terroirov a majstrovstva čajových producentov. Je oceňovaný pre svoje osobité kvality podmienené vysokohorským pôvodom: jemnú chuť, subtílnu arómu, osviežujúce doznievanie a vycibrenosť.

12. Zaujímavé fakty:

Najvyššie položená čajová plantáž na svete sa nachádza v Tibete v nadmorskej výške 3500 metrov, kde sa experimentálne pestuje “Xizang Gāo Shān Chá” (西藏高山茶, xī zàng gāo shān chá). Na Taiwane existuje tradícia “cha shan pao” (茶山跑, chá shān pǎo) – maratónskych behov po čajových plantážach Alishan, pričom víťaz získava ročnú zásobu prémiového čaju. V roku 2019 pili astronauti na čínskej vesmírnej stanici špeciálne pripravený Gāo Shān Chá v rámci experimentu zameraného na vnímanie chuti v beztiažovom stave. Legenda hovorí, že čajové kríky na hore Alishan boli zasadené zo semien, ktoré priniesol posvätný vták z nebies, a preto čaj oplýva “tian xiang” (天香, tiān xiāng) – nebeskou vôňou. V japonskej kultúre existuje pojem “yama cha” (山茶, yama cha) – horský čaj, koncepčne podobný Gāo Shān Chá, avšak s dôrazom na chuť umami. Vedecké výskumy ukázali, že čajovníky vo výške nad 2000 metrov produkujú jedinečné ochranné proteíny‑antifrízy, ktoré dodávajú nálevu zvláštnu sladkosť. Taiwanskí čajoví majstri používajú pri spracovaní Gāo Shān Chá hudbu, pretože veria, že vibrácie ovplyvňujú proces fermentácie.

11. Cena a falzifikáty:

Cena autentického Gāo Shān Chá sa odvíja od faktorov: nadmorská výška plantáže, prestížnosť terroiru, sezóna zberu, majstrovstvo spracovania. Prémiový Da Yu Ling (大禹嶺, dà yǔ lǐng) z výšky 2600 m môže stáť 500–1000 USD/kg, Lishan (梨山) – 200–500 USD/kg, Alishan – 50–200 USD/kg. Bežné druhy falzifikátov: “ping di chong gao” (平地充高, píng dì chōng gāo) – vydávanie čaju z nížin za vysokohorský; “hun pei” (混配, hùn pèi) – miešanie s lacnou surovinou; “tian jia xiang jing” (添加香精, tiān jiā xiāng jīng) – pridávanie aróm. Znaky falzifikátu: prehnane výrazná aróma, rýchla strata chuti po 2–3 nálevoch, neprirodzená farba nálevu. Metódy overovania: skúmanie “ye di” (葉底) – rozvareného listu na homogenitu; test “leng wen” (冷聞, lěng wén) – studená aróma prázdnej šálky by mala byť stála; kontrola certifikátov “chan di zheng ming” (產地證明, chǎn dì zhèng míng). Odporúča sa nakupovať u overených dodávateľov s dohľadateľným reťazcom “cong cha yuan dao cha bei” (從茶園到茶杯, cóng chá yuán dào chá bēi) – od plantáže po šálku.

10. Skladovanie:

Správne skladovanie Gāo Shān Chá sa zakladá na princípe “wu fang” (五防, wǔ fáng) – piatich ochrán: pred vlhkosťou, svetlom, pachmi, vzduchom a vysokou teplotou. Optimálna vlhkosť vzduchu 50–60 %, teplota 5–15 °C pri dlhodobom skladovaní alebo 15–25 °C pri bežnej spotrebe. Používajú sa hermetické nádoby z “xi cha guan” (錫茶罐, xī chá guàn) – cínových plechoviek, alebo “zi sha guan” (紫砂罐, zǐ shā guàn) – z yixingskej hliny pre oolongy. Vákuové balenie “zhen kong bao zhuang” (真空包裝, zhēn kōng bāo zhuāng) predlžuje čerstvosť až na 2 roky. Pri prémiových odrodách sa používa metóda “dong cang” (凍藏, dòng cáng) – mrazenie pri teplote –18 °C v malých dávkach. Je dôležité vyhnúť sa “chuan wei” (串味, chuàn wèi) – prenosu cudzích pachov, a preto čaj skladujte oddelene od korenín a aromatických potravín. Doba skladovania zelených Gāo Shān Chá je 12–18 mesiacov, slabo fermentovaných oolongov 18–24 mesiacov, stredne fermentovaných pri dodržaní podmienok až 3 roky.

9. Príprava čaju:

Optimálna príprava Gāo Shān Chá vyžaduje dodržanie princípu “cha shui bi” (茶水比, chá shuǐ bǐ) – správneho pomeru čaju a vody. Pri oolongoch sa odporúča 1 : 20–1 : 30, pri zelených čajoch 1 : 50. Voda by mala spĺňať štandard “shan quan shui” (山泉水, shān quán shuǐ) – horskej pramenitej vody s mineralizáciou 50–150 mg/l. Teplotný režim: pre zelené Gāo Shān Chá 75–80 °C, pre slabo fermentované oolongy 85–90 °C, pre stredne fermentované 90–95 °C. Metóda “gong fu cha” (功夫茶, gōng fū chá) zahŕňa: predhriatie nádoby “wen bei” (溫杯, wēn bēi), opláchnutie čaju “xi cha” (洗茶, xǐ chá) – 5 sekúnd, sériu krátkych zálevov s postupným predlžovaním času: 20–30–40–60–90–120 sekúnd. Alternatívna metóda “leng pao” (冷泡, lěng pào) – studené lúhovanie počas 4–8 hodín – mimoriadne odhaľuje sladkosť vysokohorského čaju. Dôležité je dodržiavať “cha dao” (茶道, chá dào) – čajovú cestu, vrátane správneho nalievania vody “gao chong” (高沖, gāo chōng) – z výšky pre okysličenie.

8. Zdravotné vlastnosti:

Gāo Shān Chá má výrazné adaptogénne účinky, pomáha organizmu prispôsobiť sa stresu. Vysoký obsah L‑teanínu prispieva k “an shen” (安神, ān shén) – upokojeniu ducha, zlepšeniu koncentrácie bez sedatívneho účinku. Antioxidačná aktivita meraná metódou ORAC dosahuje 1500–2000 μmol TE/g, čo je účinné pre “kang yanghua” (抗氧化, kàng yǎng huà) – boj proti oxidačnému stresu. Polysacharidy čaju vykazujú imunomodulačný účinok, posilňujú “wei qi” (衛氣, wèi qì) – obrannú energiu organizmu. Pravidelné pitie prispieva k “jiang zhi” (降脂, jiàng zhī) – znižovaniu lipidov v krvi, normalizácii hladiny cholesterolu. GABA v čaji pôsobí hypotenzívne, pomáha pri “gao xue ya” (高血壓, gāo xuè yā) – vysokom krvnom tlaku. Minerálny komplex podporuje “gu zhi” (骨質, gǔ zhì) – kostné tkanivo, zvlášť dôležitý je obsah biodostupného vápnika a horčíka. V tradičnej čínskej medicíne sa Gāo Shān Chá zaraďuje medzi produkty “qing re jie du” (清熱解毒, qīng rè jiě dú) – odstraňujúce horúčavu a toxíny.

7. Chemické zloženie:

Chemické zloženie Gāo Shān Chá sa vyznačuje jedinečnou rovnováhou bioaktívnych zlúčenín. Obsah aminokyselín dosahuje 3–5 % sušiny, čo je 1,5–2‑krát viac než u čajov z nížin. Dominuje L‑teanín (茶氨酸, chá ān suān), ktorý tvorí až 50 % celkového množstva aminokyselín. Obsah katechínov (兒茶素, ér chá sù) je mierny – 15–20 %, pričom pomer EGCG k EGC je posunutý v prospech menej horkých foriem. Kofeín (咖啡因, kā fēi yīn) je prítomný v množstve 2–3 %, čo je menej ako u čajov z nížin. Vysoký je obsah prchavých aromatických zlúčenín: linalool, geraniol, nerolidol, benzylalkohol. Polysacharidy (茶多糖, chá duō táng) tvoria 3–4 % a zabezpečujú sladkosť a plnosť nálevu. Z minerálneho hľadiska je čaj bohatý na draslík (2000–3000 mg/100 g), horčík (200–300 mg/100 g), mangán (50–150 mg/100 g). Zvláštnosťou je zvýšený obsah kyseliny γ‑aminomaslovej (GABA), ktorá vzniká pri anaeróbnom metabolizme v nízkych teplotách.

6. Organoleptické vlastnosti:

Gāo Shān Chá sa vyznačuje komplexným aromatickým profilom s dominujúcimi tónmi “hua xiang” (花香, huā xiāng) – kvetinovej arómy, zahŕňajúcej odtiene orchidey, jazmínu, osmanthusu. Charakteristické je aj “gao shan yun” (高山韻, gāo shān yùn) – zvláštne vysokohorské doznievanie, opisované ako osviežujúce, s ľahkou minerálnosťou. Chuť vyniká výraznou sladkosťou “gan” (甘, gān) a absenciou horkosti “ku” (苦, kǔ). Textúra nálevu “hua run” (滑潤, huá rùn) je hladká a olejovitá, s pocitom “hou yun” (喉韻, hóu yùn) – hrdlového rezonancie. Farba nálevu sa mení od svetlozlatej po jantárovú pri oolongoch, od bledozelenej po žltozelenú pri zelených čajoch. Aróma suchého listu “gan xiang” (乾香, gān xiāng) je intenzívna, s tónmi čerstvej zelene a kvetov. Pri chladnutí získava nálev charakteristickú “leng xiang” (冷香, lěng xiāng) – studenú aromatickosť, ktorá sa považuje za znak vysokej kvality. Listy po vylúhovaní vykazujú “ye di” (葉底, yè dǐ) vysokej kvality – pružné, s rovnými okrajmi, žiarivej farby.

5. Technológia výroby:

Technológia výroby Gāo Shān Chá sa líši v závislosti od typu čaju, no má spoločné znaky dané vlastnosťami vysokohorskej suroviny. Pri oolongoch proces zahŕňa: wei diao (萎凋, wěi diāo) – zavädnutie počas 8–12 hodín pri teplote 20–25 °C; yao qing (搖青, yáo qīng) – pretrepávanie listov 4–6‑krát s intervalmi pre fermentáciu okrajov; sha qing (殺青, shā qīng) – fixácia pri teplote 280–320 °C; rou nian (揉捻, róu niǎn) – skrúcanie, často v dvoch fázach; yi hong gan (烘乾, hōng gān) – sušenie pri 80–100 °C. Zvláštnosťou spracovania vysokohorskej suroviny je citlivejší režim fermentácie (15–25 % oproti 30–40 % u nížinných oolongov) a nižšie teploty sušenia na zachovanie prchavých aromatických zlúčenín. Pri zelených Gāo Shān Chá sa používa metóda “gao wen duan sha” (高溫短殺, gāo wēn duǎn shā) – vysokoteplotná krátkodobá fixácia, umožňujúca zachovať čerstvosť a arómu. Finálne triedenie zahŕňa výber podľa veľkosti, odstránenie stopiek a poškodených listov.

4. Terroir a pestovateľské špecifiká:

Terroir Gāo Shān Chá je určený komplexom faktorov: nadmorskou výškou, orientáciou svahu, zložením pôdy a mikroklímou. Za optimálne sa považujú východné a juhovýchodné svahy so sklonom 15–30 stupňov. Pôdy vo vysokých polohách sú prevažne kyslé (pH 4,5–5,5), bohaté na železo a hliník, s vysokým obsahom organických látok. Dôležitú úlohu zohráva jav “yun wu” (雲霧, yún wù) – horské hmly, ktoré vytvárajú prirodzené tienenie a udržiavajú vlhkosť vzduchu na úrovni 80–85 %. Pestovanie Gāo Shān Chá si vyžaduje osobité agrotechnické postupy: terasovanie svahov, vytváranie vetrolamov, používanie organických hnojív. Rez kríkov sa vykonáva systémom “tai ge” (台刈, tái gē) – nízky rez na stimuláciu rastu mladých výhonkov. Zber úrody vo vysokých polohách prebieha 3–4‑krát ročne, čo je podstatne menej než v nížinách. Pre ťažkú dostupnosť sa často využíva ručná práca, čo zvyšuje výrobné náklady.

3. Botanický popis a surovina:

Na výrobu Gāo Shān Chá sa používajú rôzne kultivary Camellia sinensis prispôsobené vysokohorským podmienkam. Na Taiwane sú najrozšírenejšie kultivary Qing Xin Wu Long (青心烏龍, qīng xīn wū lóng), Jin Xuan (金萱, jīn xuān) a Si Ji Chun (四季春, sì jì chūn). Vo vysokých polohách si čajové kríky vytvárajú mohutnejší koreňový systém na upevnenie sa na svahoch a získavanie živín z kamenistej pôdy. Listy vysokohorských rastlín sú zvyčajne menšie, ale hrubšie, s výraznejšou voskovou kutikulou na ochranu pred intenzívnym UV žiarením. Internódiá sú kratšie, vďaka čomu sú fl eše kompaktnejšie. Surovina na Gāo Shān Chá sa zbiera podľa štandardu “yi xin san ye” (一心三葉, yī xīn sān yè) – púčik a tri listy, hoci pri prémiových odrodách sa môže používať štandard “yi xin er ye” (一心二葉, yī xīn èr yè) – púčik a dva listy. Zvláštnosťou vysokohorskej suroviny je zvýšený obsah aminokyselín, najmä teanínu, a znížený obsah polyfenolov, čo je dané pomalým rastom v podmienkach nízkych teplôt.

2. História a kultúrny význam:

História vysokohorského čaju je neoddeliteľne spätá s vývojom čajovej kultúry v Číne. V období dynastie Song (960–1279) sa vysokohorský čaj stal tribútom cisárskemu dvoru, čo upevnilo jeho status ako Gong Cha (貢茶, gòng chá) – cisárskeho čaju. V kultúrnom kontexte Gāo Shān Chá symbolizuje túžbu po čistote a dokonalosti, pričom stelesňuje taoistický princíp jednoty s prírodou. Na Taiwane sa kultúra Gāo Shān Chá osobitne rozvinula po roku 1949, keď majstri z pevninskej Číny priniesli so sebou tradície spracovania oolongov. V 80. rokoch 20. storočia sa taiwanský Gāo Shān Chá stal symbolom hospodárskeho zázraku ostrova a čajové obrady s využitím vysokohorských oolongov sa stali dôležitou súčasťou obchodnej kultúry. V súčasnej Číne sa výraz “piť Gāo Shān Chá” (喝高山茶, hē gāo shān chá) stal metaforou vycibreného vkusu a vysokého spoločenského postavenia. Vysokohorský čaj zohráva významnú úlohu aj v tradičnej čínskej medicíne, kde je cenený pre schopnosť “odstraňovať horúčavu” (清熱, qīng rè) a “vyživovať jin” (養陰, yǎng yīn).

1. Klasifikácia a pôvod:

Gāo Shān Chá (高山茶, gāo shān chá) sa neklasifikuje podľa spôsobu spracovania, ale podľa geografického kritéria – nadmorskej výšky, v ktorej čajové kríky rastú. V čínskej čajovej tradícii existuje jasná stupnica: Ping Di Cha (平地茶, píng dì chá) – nížinný čaj (do 300 m), Ban Gāo Shān Chá (半高山茶, bàn gāo shān chá) – čaj stredných výšok (300–1000 m) a vlastný Gāo Shān Chá – vysokohorský čaj (nad 1000 m). Na Taiwane je táto klasifikácia ešte podrobnejšia: čaj pestovaný vo výške 1000–1500 m sa nazýva jednoducho Gāo Shān Chá, kým čaj rastúci nad 1500 m sa označuje ako Gao Leng Cha (高冷茶, gāo lěng chá), čo znamená “vysoký studený čaj”. Termín “Gāo Shān” sa prvýkrát objavil v čínskych textoch za dynastie Tang (618–907), keď básnik Lu Yu vo svojom traktáte “Cha Jing” (茶經) poznamenal, že “čaj z vysokých hôr prevyšuje čaj z nížin”. Pôvod pestovania čaju vo vysokých polohách súvisí s prirodzenou migráciou divokých čajovníkov do horských oblastí Yunnanu a neskorším obhospodarovaním týchto území človekom.